Mesto v r Rožňava Slovensko

Prehľad predajní a výdajných miest

---

Jednotlivé práce Milana Bocka zaznamenali úspechy na mnohých súťažiach umelcov, na ktorých získal desiatky ocenení.

Jeho diela boli vystavované doma aj v zahraničí. Vstupné je zahrnuté v cene vstupenky do múzea. Zásadné zmeny na mape Európy po 1. svetovej vojne, rozpad mnohonárodnostnej habsburskej monarchie, prouhorská iredenta a zložitý proces začleňovania Slovenska do novovzniknutej republiky, neľahký zrod novej hranice - tieto a ďalšie témy približujú návštevníkom autori výstavy Martin Besedič, Dominika Čechová, Juraj Hrica a Lenka Lubušká.

Do výstavy je zakomponovaná aj problematika osobností predprevratového slovenského politického a kultúrneho života, ktoré sa s ideou československého štátu nestotožnili a vnímali ju ako popretie historického práva svätoštefanskej koruny. Na druhej strane  sú na výstave  fotografiami, pohľadnicami, letákmi, archívnymi prameňmi i trojrozmernými predmetmi prezentované i pomery Maďarov, ktorí sa zásluhou Trianonu väčšinou nedobrovoľne ocitli v štáte,  ktorého legitimitu mnohí z nich odmietali. Ideológia nového štátu sa v praxi prejavovala premenovávaním verejných priestranstiev, vydávaním nových učebníc dejepisu či hľadaním odkazu na česko-slovenské tradície, najmä oživením úcty k sv.

Autori pripravujú rovnomenného sprievodcu výstavou v dvoch jazykových mutáciách. V januári vyjde aj interaktívna knižka k danej tematike. Prvým sprievodným podujatím bude komentovaná prehliadka výstavy s jej autormi, ktorá sa uskutoční januára o  v priestoroch výstavy na 2. poschodí Bratislavského hradu. Vystavujúci umelci: Blažej Baláž, Peter Bartoš, Štefan Belohradský, Martin Benka, Irena Blühová, Petra Čížková, Ľudovít Čordák, Orest Dubay, Andrej Dúbravský, Oto Hudec, Ján Kekeli, Michal Kern, Denisa Lehocká, Tomáš Libertíny, Martin Martinček, Juraj Meliš, Miroslav Nicz, Štefan Papčo, Karel Plicka, Boris Sirka, Ester Šabík, Adam Šakový, Ján Zelinka, Ernest Zmeták.

Výstavný projekt Do prírody galérie? Návštevník Nitrianskej galérie bude konfrontovaný so stopami metaforami prírody prenesenej do galérie pomocou výtvarných artefaktov. Do prírody galérie? je projekt miestami subtílne romantický, ale aj kritický. Je o spätosti človeka s prírodou, ale aj o jeho odviazaní z nej. Výstavné sály tu možno vnímať ako priestor, kde v jednotlivých miestnostiach môžu ľudia pozerať na malé etudy ľudského snaženia. I keď sme barbarmi v prírode, niekedy aj precitneme — skúšame na ňu reagovať, interagovať s ňou. V občasnej pokore s ňou potrebujeme komunikovať aj prostredníctvom umenia.

Výstava sa nesnaží zodpovedať zložité egoistické a ekologické otázky človeka, je skôr pokusom o to, ako nájsť harmóniu v sebe samom.

Nachádzate sa tu

Harmóniu medzi prírodou či kultúrou Možno je len subtílnym pokusom zodpovedať elementárnu otázku, čo vlastne znamená byť človekom v súčasnosti. Od žánra modernisticky zobrazovanej krajiny cez konceptuálne tendencie umenia až po prezentácie, ktoré sa zaoberajú budúcnosťou ľudstva a možnosťami, ktoré vo vzájomnom prepojení ponúkajú technológie a príroda, je predstavený posthumánny obraz o omylnosti človeka.

Človek nie je centrom univerza — post-človek je človek nedokonalý, nekompatibilný sám so sebou, vedomý si svojho rozširovania vedomia vďaka elektronickým technológiám. Miestami môže senzitívny návštevník zacítiť aj neurotickú úzkosť z budúcnosti, ale súčasne si nostalgicky pripomenúť snivú túžbu po dobre, nesmrteľnosti a jedinečnosti. Súčasnosť podrobuje náš vlastný egoizmus skúškam — sú skúšané vlastné limity našej fyzickej a psychickej imunity.

V tomto období, hoci väčšina z nás reálne doteraz nezažila skutočne veľké živorenie fyzické, psychické, citové či materiálne , sa učíme nové veci o sebe samých. Zisťujeme, že svet sa v istom smere zbláznil a my ako jeho súčasť s ním. Opäť raz zisťujeme o sebe, že sme naivní rojkovia, presvedčení o svojej sebastrednosti, žijúci vo vlastnej bublinke ilúzií a predstáv. Svet na zemi, ako ho spoznávame, je dotváraný našimi rôznymi sociálnymi bublinkami, ktoré na seba narážajú, praskajú, zanikajú, aby sa vytvorili nové. A my si myslíme, že sme ich univerzom a príroda, ktorej sme súčasťou, sa tomu len prizerá, často ťahá za kratší koniec, lebo s ľudským egoizmom nebojuje, je to pod jej úroveň, keďže vie, že aj tak to vždy bude ona, ktorá má posledné slovo o osude človeka.

Tak radi ju chceme pokoriť, zvíťaziť, hrdiť sa v nej, avšak ona je nezávislá, preto sa človek často utieka k prírode, láka ho jej nezávislosť od neho.

Fulltextové vyhledávání

Považské múzeum v Žiline, v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, sprístupní v priestoroch kaplnky pri Budatínskom hrade zaujímavú výstavu fotografií s názvom Foto Rek Žilina, tajomstvo jedného kufra. Predstavená bude tvorba žilinských fotografiek Anny a Matildy Rekových. Otvorená bude decembra pri príležitosti vydania knihy s rovnomenným názvom, ktorá bola podporená z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia. Návštevníci si budú môcť pozrieť najstaršie a najcennejšie fotografie z produkcie ateliéru, ako sú napríklad zábery z výstavby súkennej továrne v Žiline z roku , alebo portréty významných osobností Dušana Makovického, Ivana Hálka a L.

Okrem fotografií zákazníkov ateliéru budú prezentované aj portréty členov rodiny národovca Jána Silvestra Reka, ktoré múzeum získalo v roku Zaujímavým momentom výstavy je prepojenie historických fotografií so súčasnou modernou tvorbou žilinského fotografa Juraja Reka, vnuka Matildy a Jána Silvestra Rekových.

Martina Bernátová z Považského múzea v Žiline. Výstava  Foto Rek Žilina, tajomstvo jedného kufra bude pre verejnosť prístupná od decembra do januára budúceho roka v komunitnej miestnosti kaplnky pri Budatínskom hrade. Záujemcovia tak budú mať o dôvod viac navštíviť barokovú kaplnku, ktorá bola kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii zatvorená od marca. Slovenské národné múzeum, v spolupráci s prírodovedcom, fotografom a dokumentaristom Tomášom Hulíkom, pripravilo výstavu o súčasnom stave kultúrneho a prírodného dedičstva na Slovensku — Odvrátená strana Slovenska.

decembra o  Slovensko vie byť čarovné.

Naši predkovia po stáročia pretvárali podobu krajiny. Ľudia si postupne z okolitej prírody brali čoraz viac. Krajec, ktorý sme si zo svojho okolia napokon  odkrojili spôsobil, že Slovensko má dnes aj svoju odvrátenú tvár. Výstavnému projektu v Slovenskom národnom múzeu predchádzalo desať rokov práce autora na rovnomennom filmovom dokumente.

Konfiškácie pôdy, majetku a znárodnenie po roku popretŕhali vzťahy človeka k dedovizni, vlastnej roli, chalupe, obci, ako aj k pamiatkam, ktoré si predkovia po stáročia odovzdávali z generácie na generáciu.

Živelný rozmach industrializácie v rokoch storočia spôsobil závažné environmentálne záťaže životného prostredia. Vyrástli betónové monumenty v štýle socialistického realizmu.

Vzniklo aj množstvo unikátnych architektonických diel, ale náš vzťah k nim je rozpačitý. Vysoké prevádzkové náklady a nevyhovujúce technológie veľkorysých realizácií bránia ich súčasnému využitiu. Chátrajú a stávajú sa korisťou developerov. Pamiatky našej viac ako tisícročnej histórie zasiahli rovnaké dejinné zvraty.

36/ Zb. - Zákon o územnom členení štátu - SLOV-LEX

Rodové sídla šľachty — hrady, zámky a kaštiele, sa bez svojich majiteľov stali predmetom drancovania, sídlami polepšovní, starobincov a skladov jednotných roľníckych družstiev. Novú nádej nepriniesli ani reštitúcie po roku V podobnej situácii sa nachádza aj kultúrne dedičovo v rukách štátu. Každá štvrtá národná kultúrna pamiatka je v súčasnosti narušená či v dezolátnom stave. Pôvodné slovenské dediny, osady a lazy vymierajú. V krajine minerálnych žriedel dochádza k devastácii vzácnych kúpeľných objektov.

V súčasnosti pokračujeme v negatívnych tendenciách systémom — po nás potopa.

Gemer Korzár - Spravodajstvo

Väčšinu potravín dovážame, teda nechováme a nepestujeme. Ornú pôdu, pasienky a lesy meníme na stavebné parcely. Ničíme vzácne biotopy a prirodzené prostredie chránených druhov. Suroviny vyvážame do zahraničia a hotové výrobky dovážame späť. Konzumujeme, znečisťujeme a vo veľkom hromadíme odpad. Odvrátená strana Slovenska je príbehom o tom, čo sme zdedili, stratili a čo na tomto našom Slovensku vlastne všetci robíme.

Toto dedičstvo nás poznačilo viac, než sme si schopní priznať. Jeho stopy sú všade okolo a predovšetkým v nás.

Ukazuje náš vzťah k prírodným i kultúrnym pamiatkam a spôsob, ako sa staviame k najväčším hodnotám našich predkov. Je nesmierne poučná pre nás všetkých.

Novinky v eshopu

Dominika Forgáčová sa narodila v Leviciach. Od roku študovala na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave. Na SOŠ Ladislava Bielika v Leviciach prestúpila v roku , kde aj zmaturovala v odbore výtvarníctvo. Vystavuje od roku , jej práce ste mohli vidieť v Kaviarni na Korze v Leviciach a v roku sa po prvýkrát prezentovala na samostatnej výstave v Galérii Jozefa Nécseyho. Popri škole získala niekoľko cien v rôznych výtvarných súťažiach.

Maľuje najmä olejom, niekedy akvarel v kombinácii s akrylom. Momentálne sa živí ako tatérka vo vlastnom štúdiu v Leviciach. Je to veľa pocitov naraz, snažím sa zobraziť samu seba, v tom na prvý pohľad veľkom chaose. Výstava obohacuje poznanie návštevníka o situáciu na východnom slovensku krátko po ukončení 1.

• tínedžerská zoznamka Štúrovo Slovensko
• speed dating kresťan Poprad Slovensko
• vaša zoznamka v Zvolen Slovensko
• zoznamovacie aplikácie v Lipany Slovensko
• elitná zoznamovacia aplikácia v Tvrdošín Slovensko